Archontici (gnostická sekta)

Skupina bola pomenovaná podľa bytostí zvaných archonti (‚vládcovia‘), ale je pravdepodobné, že samotný názov sekty je výmyslom Epifana, pretože je nepravdepodobné, že by sa gnostici pomenovali po démonických posluhovačoch demiurga (ktorý je pánom archontov a ktorý má mnoho mien). Je možné, že Epifanés použil tento názov pre sektu kvôli dlhšiemu zoznamu archontov spomínaných v ich gnostických textoch.

Archonti, ktorí bývajú zobrazovaní s rôznymi podobami, boli v gnostickom systéme početní sluhovia demiurga – stvoriteľa. Sú považovaní za tvorcov hmotného ľudského tela, a niektorí špecifickí archonti sú považovaní za budovateľov či oživovateľov rôznych prvkov tela ako sú končatiny, ľudské orgány a podobne. Planetárne archontické mocnosti majú vládnuť nad rôznymi sférami bytia, cez ktoré môžu duše ľudí vzostupovať. Archonti majú podľa gnostikov vo svete negatívnu úlohu, pretože bránia duchovnému vývoju ľudstva a slúžia nevedomému demiurgovi – Veľkému archontovi, ktorý sa považuje za žiarlivého Boha, ktorý všetkému vládne. Gnostici vraveli, že zlomyseľný demiurg je starozákonný Boh, ktorého dodnes uctievajú židovskí i kresťanskí veriaci.

Archonti, ktorí sú považovaní za parazitov mysle, pokrútili poznanie, aby uvrhli človeka, ktorý má v sebe „semeno“ skutočného (nedemiurgského) Boha, do omylu a aby nevidel, že je ich otrokom.

Treba poznamenať, že gnóza sa vyvíjala nezávisle na kresťanstve, avšak niektoré gnostické skupiny či prúdy vznikali a pôsobili v dobe vzniku a formovania raného kresťanstva. Jej pôvod je predkresťanský a jej vznik je kladený do obdobia medzi prvým storočím pred Kristom a prvým storočím po Kristovi. Korene gnosticizmu nájdeme v pôvodnej indoeurópskej duchovnej tradícii. Nájdeme v ňom napríklad prvky budhistickej tradície a tiež vplyv egyptskej duchovnej tradície. Za zakladateľa gnosticizmu je považovaný Šimon Mág.

Pre kresťanov začala gnóza či gnosticizmus predstavovať silnú „konkurenciu“ a bola dlho považovaná za heretickú odnož kresťanskej teológie. Gnostici uznávali učenie Ježiša Krista, ktorý sa stal ústrednou literárnou postavou kresťanstva (inšpirovanou podľa všetkého postavou Šimona Mága), ale prísne odmietali Starý zákon, pretože židovského Boha považovali za zlého, nepriateľského vladára. Postava gnostického Krista bola kresťanmi napokon pokrútená a zohavená a stala sa uctievačným nástrojom archontických mocností na ovládanie nevedomých más. Gnostici začali byť kresťanskými fundamentalistami prenasledovaní a vraždení a ich texty boli nemilosrdne ničené, pretože pravda a poznanie sa stali prekážkou pre manipulatívne náboženské tendencie.

Gnostická skupina archontikov bola vraj založená gnostikom zvaným Peter, ktorý pôsobil v polovici štvrtého storočia ako kňaz v Palestíne. Peter bol obvinený z kacírstva, bol vypovedaný z kňazského úradu a vyhnaný biskupom menom Aëtius. Žil životom pustovníka v jaskyni blízko Jeruzalema a priťahoval stúpencov vďaka jednoduchému spôsobu života a vďaka žitiu v extrémnej chudobe. Cez jeho žiaka menom Eutaktos, ktorý prišiel z Egypta, sa archontici rozšírili do Arménska, kde vraj naverbovali niekoľkých bohatých a vplyvných Arménčanov.

Podľa Epifana používali archontici dva vlastné spisy, a to spisy zvané Menšia harmónia a Väčšia harmónia, a taktiež užívali neskôr sethiánsky text zvaný Allogenés. Archontici boli odrodou gnostických Setovcov a v jednom z ich mýtov bol Set či Seth údajne zavraždený a vzkriesený ako gnostický „odkrývač“ tajomstiev.

Setovci, známi tiež ako Sethiáni či Synovia Setovi, boli považovaní za jednu z hlavných gnostických skupín počas druhého a tretieho storočia nášho letopočtu. Táto kráľovská línia a kňazstvo malo podľa biskupa Filastera predkresťanské korene. Skupina pôsobila na území rímskej ríše. Svoje poznanie Setovci prisudzovali údajnému zakladateľovi ich línie Setovi, ktorý bol stotožňovaný s Kristom. Set či Kristus bol stotožnený s nositeľom pravého obrazu Boha, ktorý sa objavil vo svete ako Logos, aby zachránil ukrižovaného Ježiša (Krista vo fyzickej podobe). Set, tretí syn Adama a Evy, mal byť sprostredkovateľom poznania, ktorý Setovcom zjavil cestu k oslobodeniu. Pre Setovcov hralo ústrednú rolu poznanie (gnóza), ktoré je nevyhnutné pre pochopenie sveta a pre spásu. Základom poznania je uvedomenie si božskej podstaty a pôvodu človeka, akejsi božskej iskry a návrat k nej a k samotnému najvyššiemu Bohu (nie židovsko-kresťanskému demiurgovi). Úlohu hralo takzvané dualistické vnímanie sveta, v ktorom figuruje dualizmus dobra a zla, svetla a tmy, duchovna a hmoty, kde hmota predstavuje zlo a nevedenie a duchovno predstavuje dobro a poznanie. Na začiatku tretieho storočia boli Setovci úplne odmietnutí kresťanskými hereziológmi. V prvej polovici štvrtého storočia sa Setovci rozštiepili na rôzne gnostické skupiny ako audiáni, barboriti, fibioniti, stratiotici či predmetní archontici.

Archontici odmietali baptizmus (čo je protestantská, evanjelická cirkev uznávajúca jedinú autoritu – Bibliu ako výtvor Božieho zjavenia) a rôzne iné mystériá a sviatosti zavedené pod patronátom demiurga, a mnohí dodržiavali sexuálnu abstinenciu. Je možné, že arménski archontici ovplyvnili Pauliciánov (sektu kresťanských dualistov vzniknutú v Arménsku v siedmom storočí, ktorá odmietala Starý zákon a časť Nového zákona).

Podľa archontikov existuje Sedem nebies, ktorým vládne demiurg obklopený archontmi, ktorých stvoril a ktorí sú dozorcami nad dušami. V ôsmom nebi má príbytok najvyššia Matka Svetla. Kráľom alebo tyranom siedmeho neba je Sabaoth, židovský Boh, ktorý je otcom diabla. Diabol prebýva nad zemou, je vzbúrencom proti svojmu otcovi a vo všetkom mu odporuje. S Evou splodil Kaina a Ábela. Epifanés poznamenal, že podľa archontikov je potravou pre archontov duša, bez ktorej nemôžu existovať, pretože im dáva silu a energiu.

Podľa Teodoreta používali archontici praktiku, pri ktorej nalievali na hlavy mŕtvych olej a vodu, čím sa mali stať neviditeľnými pre archontov a mali sa tak vyhnúť ich vplyvnej moci.